V roku 1938 prichádzajú naše sestry na Kysuce do Turzovky. Sociálny dom – Útulňa sv. Jozefa sa stáva ich novým domovom i pracoviskom. Za výstavbu domu (v rokoch 1930 - 33) vďačíme vtedajšiemu turzovskému p. farárovi Karolovi Točíkovi a čadčianskemu titulárnemu opátovi vdp. Stolárikovi, ktorý daroval na stavbu domu svoje dedičstvo a úspory. Rok 1934 je začiatkom činnosti sociálneho domu. Ústrednou myšlienkou je evanjeliový citát: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ A veru, bolo čo robiť.

Činnosť, ktorú s veľkými finančnými ťažkosťami viedol spolok CHARITA bola nasledovná:

• starostlivosť o starých ľudí, žobrákov, siroty, mentálne postihnutých,
• zotavovacie pobyty pre deti z najchudobnejších rodín.Sestry prevzali vedenie domu aj s finančnými dlhmi. Popri starostlivosti o postihnuté deti a siroty v Útulni zriadili aj materskú školu pre deti z Turzovky. V spolupráci s Ligou proti TBC zabezpečovali ozdravné pobyty pre deti z Bratislavy. V ťažkom vojnovom období ošetrovali chorých na týfus.
  Útulňa bola aj miestom šírenia kultúry – sestry nacvičovali s deťmi a mládežou divadlá a rôzne kultúrne programy.V roku 1950 boli sestry násilne odvezené z Turzovky do Beckova. Vďaka Božiemu riadeniu v Útulni neskončila sociálna činnosť. Do roku 1955 tu bol Oblastný detský domov. Od roku 1955 – osobitná a neskôr pomocná škola internátna pre mentálne postihnuté deti.Sestry sa mohli vrátiť do Turzovky až po r. 1989. V rámci reštitúcií nám bol objekt vrátený a tak sme mohli v zmysle našej charizmy znovu venovať starostlivosti o postihnuté deti.